Paleolit

  O najstaršom období vývoja človeka vieme málo v porovnaní s ostatnými štádiami civilizácie. Zdroje poznatkov o tomto predhystorickom a preddejinnom období sú artefakty archeologických nálezov, kt. skúmajú odborníci rôznych vied / archeológovia, sociológovia, psychológovia, etnológovia a ja/ a používajú rôzne vedecké metódy / uhlíková analýza/ .

 1. poznatky o pravekom človeku sú staré iba 150 rokov. Počiatok ľudskej civilizácie je položený do obdobia 50 000- 30 000. S prvými výtvarnými prejavmi sa stretávame až u cromagnonského človeka / 30 000- 10 000 p. n. l. / žijúceho v Európe. Jeho kamenné nástroje sú dokonalejšie opracované ako u človeka neandertálskeho. Žil v mladšom paleolite, vedel abstraktne myslieť a zrozumiteľne artikulovať. Vďaka súhre oka a mozgu vedel vykonávať zložitejšie pohyby, technicky vyspelejšie nástroje / zložené- pasce, harpúny, vrhače/. Skupiny poľovníkov sa zväčšili, trvalejšie sa usadzovali v jaskyniach, alebo jednoduchých obydliach. Organizovali poľovačky / mamuty, kone, losy…/ a venovali sa výmennému obchodu. Mal poetické myslenie a nejasnú predstavu o svete. Spájal veci a javy podľa ich vonkajšej podobnosti. Žil vo väčších spoločenstvách, práca sa delila prirodzeným spôsobom, sčím súviselo vysoké postavenie žien v spoločnosti, pretože boli uctievané ako bohyne matky a ochrankine rodu. Ďalej praveký človek uznával animizmus / fetišizmus, totemizmus/ , kult loveckej mágie a kult mŕtvych.

 Pamiatky paleolitického maliarstva sa nachádzajú v španielsko- anglickej oblasti. Maľby sú na ťažko prístupných miestach v úzkych chodbách / najväčšia sieň je v Altamire/ . Tvary zvierat sa často prekrývajú, sú za sebou zoradené do vlysu, niekedy izolovane.