alasea

home

 
  Naslepo píšem na mokrý papier. 
  V  hlave mi šumí šampón. Kokosový. Ten, ktorý nemáte v láske. To je ako s vlakmi. Šteklí  ma na chrbte, steká po čele, do očí a prináša horkú pachuť do pootvorených úst. Nemôžem  dýhať cez nos. Nič viac necítim. Tŕpnu mi lýtka. Nad nimi sa odráža svetielko.  Všetko sa  vlní. Hladinu nemáme. Je to príliš honosné slovo.  Voda v našej vani. Mrznú mi prsia, papier  pomaly nasáva. Musím byť opatrnejšia. Samota. Píšem VEĽKÉ písmená. Presvitá  cez prah dverí, ukazuje sa dym. Lenivo sa váľa. Za ním niečo je. Žena a pes. Nebudem  strieľať. Je tam iba pes. Vyčkáva. Hadica vyklepáva pomalý rytmus o bok vane. Je to rytmus  mňa, slov. Prázdnota. Ako sa to mohlo stať?Veď to malo trvať večne.
  Okolo pláva vlas. Patrí druhému.
 

Bola noc. 

 Možno to bola práve tá vianočná. Všetko tomu nasvedčovalo, že to je ona. Ale nikto si to nechcel priznať. "Vianoce? Ste normálny - teraz v lete?", pozeral sa na mňa ako na blázna. Podľa mňa normálny nebol on, pretože v lete nepadá. Ani lístie, ani sneh a ani vytrvalý dážď. A v túto noc padalo všetko. Najprv lístie, potom sneh a potom vytrvalý dážď. Až do rána. Bola to zázračná noc a najväčší zázrak bol ten, že bola moja. Nikdy predtým som nevlastnila noc. A ani teraz vlastne nie, ale mala som ju prinajmenšom prepožičanú do doby prvého slnečného lúča. Nekúpila som si to, nevyhrala som to, neukradla som to... Darovali mi to.

Kto? Prišli, jako keď ticho rozčerí jemný, jasný tón. Jako keď sa zachvie cencúľ, zapraská ľad.

 Srdce mi začalo rýchlejšie biť, vyskočilo až kdesi k hrdlu a tam sa zachvelo. V tom hlase bolo cítiť ľahkú a jasnú prázdnotu- akoby sa myšlienky rozpŕchli, aby uvoľnili miesto hudbe. Otočila som sa. Na temnejúcom nebi sa zjavil biely kŕdlik. Blížil sa rýchlo. Biele krídla vtákov, ktoré robili premety vo vzdušných prúdoch sa blýskali. A potom prišlo pochopenie, že to nie sú holuby. Prvý z nich neisto zakrúžil a posadil sa. O okamih neskôr jeho druhovia zaplnili priestor. Sedeli všade. Zdalo by sa, že sa musí zotmieť, lebo kŕdeľ zakryl Slnko. Naopak. Bolo jasnejšie. Boli bieli, svietivobieli, veľkí. Mali statné telá pokryté páperím a veľké krídla, asi ako husi. A tváre. Ani mužské, ani ženské, smutné. Pritom mali všetko čo potrebujú, svoj bláznivý let oblohou. Keď sa usadili, prvý z nich kývol hlavou. Akoby sa započúval do melódie. Posunul sa bucľatými nohami po rímse a pozrel dolu. Bielokrídly zdvihol hlavu a do hudby sa vnoril vysoký, prenikavý, jasavý tón. Bielokrídly spieval. Spieval v rytme hudby a ostatní sa k nemu pridali. Rozhodla som sa, že o anjeloch nikomu nepoviem. Definitívne je, že svet sa vtedy zmenil.

 Čo si ešte pamätám? Že ma poznali, aj moje životy. Že boli doteraz aspon trošku bláznivé. Nemala som čas zvážnieť, veď toho nikdy nie je dosť. Spievali pieseň o bezstarostnosti, bolo nezmyselné nespievať spolu s nimi. Cítila som to, nemusela som to chápať.  

 Zaspala som pod holým nebom. Kde je sloboda? Bola tu? Bola to sloboda? Bielokrídli odišli, ale nechali nám tú ich noc.  Keď začal padať sneh a ja som sa zbavila pochýb o svojej normálnosti, do ktorých sa ma snažil dostať pochybovač vianoc, odišla som z nočnej pošty, kde ešte stále vietor ledabolo triedil listy, akoby sa spoliehal na prikrývku snehu, ktorá ospravedlní všetky nedoručenosti. Keby to nebola zázračná noc, povedala by som si, že som svedkom anomálie, ale v čase zázrakov sa človek nemôže čudovať ani tomu, keď sneží a nemá z čoho. Jasná obloha, mesiac a hviezdy ... a sneh.

 Občas sa veci javia inak ako v skutočnosti sú.  Čo ak sú to hviezdy? A tak som si nabrala za hrsť a špičkou jazyka som sa ho dotkla. Bola som opatrná, pretože to, čo vyzerá úplne ako cukor a je to v takej istej nádobe je soľ a tá sa síce dá lízať, ale... Chuť hviezd je úplne špeciálna. Trochu pikantná, alebo skôr horúca aróma spojená s úplne jemnou chuťou čerstvých malín sa na jazyku miešala až do úplne deja vu vyvolávajúcou chuťou škoricových lentiliek.

 Dlho som si vychutnávala túto zázračnú chuť na jazyku, ale v najlepšom treba prestať a tak som sa hodila do záveja a niekedy v tých chvíľach mi začínalo dochádzať, že nemám rozmýšľať v zázračnú noc tak nezázračne.


rada sem pchám vatu

Posledni komentare
04.10.2009 13:09:43: mmmmm vata; mam rad vatu. tak prijemne stekli v krku


 V Japonsku frčí rozbíjanie bytov.

 Špecializovaná firma vám vo svojich priestoroch  zariadi byt podľa vašej chute a peňaženky, dá vám do ruky pekne veľkú a hlavne nabrúsenú sekeru, ktorou ho môžete v nasledujúcich minútach rozsekať na márne kúsky.

 Po dobre vykonanej práci vám prinesú chladivú minerálku, chutný toast a DVD so záznamom z vášho besnenia.    Vedzte, že len ozajstnému majstrovi sa podarí preťať sekretár jednou ranou a preto je vhodné svoj výkon po zhliadnutí záznamu prehodnotiť a v budúcnosti svoj štýl hit-the-secretar-and-go vyladiť.

Ak ste si v sprche predvídavo neodťali hadicu môžte sa dosýta osprchovať a spokojne odísť ako jeden vyrovnaný jedinec za nezvládnuteľným projektovým tímom, desiaty krát pripáleným sushi, či za dva roky rozrobenou plachetničkou v dva dni rozbitej fľaši.

 
 Na Slovensku to zatiaľ, hlavne z finančných dôvodov, zvládame svojpomocne vo vlastných bytoch. Rozdiel je v tom, že nám nikto neprinesie ani toastik ani minerálku. Zvyšok rodiny má žiaľ plné ruky práce.

Chápem, že je to nákladné, avšak aj protistresová pomôcka, ako napríklad miestnosti obložené čalúnením, by sa zišli na školách aj na pracoviskách. Miestnosť s gumenými stenami, prípadne  panákom v strede, na ktorého si môžte nasadiť fotku svojho blížneho, či úchylného suseda a potom ich mlátiť správne vyladenou bejzbolkou. Relax sa dostaví takmer okamžite a vy si už o malú chvíľku sadáte s úsmevom za svoj pracovný stôl.

/ Vtom, prichádza váš šéf, ktorý je zhodou okolností aj vašim úchylným susedom a ponižujúco vás kritizuje. O tri sekundy vám padá windows. Vchádzate do šéfovej kancelárie. Máte zvláštny pohľad a v rukách bejzbolku. /

Rozbíjanie vecí je skutočne uvoľňujúca záležitosť.

Včera bol celý deň fakt nahovno. Nízky tlak, dusno, drnčiace telefóny, hysterické tety, časová tieseň, geopatogénna zóna vo výťahu, zlé postavenie planét a mnoho iných objektívnych dôvodov, ktoré by mali byť jasným ospravedlnením môjho následného konania.

Celý deň som sa držala, zatínala zuby, pila veľa tekutín… a všetci v okolí prežili. Tety v autoškole to mali nahnuté, ale zvládli to. Aj tá hlúposť v autobuse prežila. Teraz neviem, či neľutovať.

 Väčšinou som úplne normálny cholerik a vždy najskôr rušiteľov slušne požiadam o kľud a pochopenie. Keby bol riaditeľ zakúpil tú gumenú miestnosť, mohli sme mať všetci pekný večer.

 Stratila som pojem o čase, ale už som tu... Mala som ho niekedy? 
 Čo no.. treba sa venovať aj iným veciam.. ako napríklad Zmaturuj z literatúry.
 Dokonca som začala chodiť do jazykovky na anglinu... po 4 hodinách ma vyhodili. Som ťažko konfliktná osoba... pche, no čo. Môj génius si pomôže aj sám. Jednoducho je to znamenie, že angličtina nie je cesta, ktorou sa mám uberať. Treba mrhať časom iným spôsobom. Napríklad som si trošku pomaródila, tento mesiac mi začína autoškola BTW, takže nevychádzať!
 Boli sme na Istrocone. Zloženie- Vladula, Kaja, Dávid, Kristína, Lukáš.. JAA.. nič sa neudialo inak, bolo nejaké faux-pass s ubytovaním, ale ja za to nemôžem.
 Stránka sa rozhodla, že už nechce vyzerať zálesácky a tak zmenila image na modernú čaju. Teraz aspoň vyvoláva emócie hneď po vzhliadnutí. Ďalšia vec je, že čierno- zelená kombinácia je príliš častá. Takúto krásnu purpurovú skutočne nemá hocikto.
 A uvedomila si jednu vec, že o génioch písať netreba... Géniovia proste sú.
 

Ďakujem za povšimnutie. Vyčerpala som všetky spôsoby ako začínať aktuálky, takže tento úvod prejdeme trápnym mlčaním......................... no poďme k veci.
Nič sa neudialo, zajtra sa ide do školy- jupíí. Zase som si sama strihala vlasy, je to zábavné- odporúčam. Boli sme na preteku v Poprade a v Prešove. Tie dni som bola zmätená viac jako obyčajne, tak si z toho veľa nepamätám. Ale asi bolo fajn.. V Poprade som v sebe mala veľa kávy, tak som bola veselá a mám okno. Jediné na čo si spomínam je môj MAK MRKVA / miestny agility klub milovníkov rastúcej koreňovej výživy pre agiliťákov/ , ktorý pri tej príležitosti vznikol. Mina ma 20 cm dlhé uši O.o No aa ešte sa stala taká vec, že Noc v kine, tak bolo fajn, akurát dnes som to dospala. Opäť odporúčam. Géniom tohto mesiaca sa stáva... * V divadle je veľa práce, tak niet kedy sa tu vykecávať.
Toto je aktuálka s rekordným počtom „ä” – 4. Dúfam, že sú aspoň umiestnené správne.

Banán je opäť v krajine plnej ľudí.

Chce sa vrátiť. V krajine banánov sa cíti lepšie. Banán sa neopil a definitívne to vzdáva. Má iné baviace prostriedky.


Na 4 živloch sme videli pĺno filmov a filmíkov, často inšpiratívnych. Napríklad také nominee na géniov.

Psycho výprava, pre zdravých nepochopiteľná. Vlastne tu je psycho úplne text ... načo to riešiť.



Toto sú moje 4 živly.

Mám prívesok, ktorý vyzerá tak chutne, že ho asi zjem. Vážne. To je ako keď ochutnáte čokoladový balzam na pery alebo jogurtový peeling. Maľovala som si izbu. A rozbila si mobil už totálne. Bylo dokonáno.

A ja idem spať. Možno sa tak vrátim medzi banány.

Na tomto komente sa výrazne podpísal nedostatok spánku, cca 2 hodiny denne, počas 13 dní.


Tak prešiel čas mojich prázdnin a opäť aktualizujeme.

Dnes tu máme opäť niečo nové a originálne.
Tí čo so mnou spolupracujú ale vedia, že ja veci len vymýšľam a inak som netalentovaná. Preto mám na to tých iných, ktorý premieňajú moje myšlienky na hotovú vec. Mám plno nových vecí, len akosi neviem nájsť ani jeden foťák… Ale to nič, fotky budú potom. Dnes je rodinná návšťeva, tak asi upracem a snáď sa s ním tu niekde stretnem. Určite prežíva krušné chvíle. Pomaly ale isto tu sťahujem saajfistov, takže je vysoká pravdepodobnosť, že najnovším „článkom“ nebudete rozumieť. Pre vysvetlenie, sú to útržky z mailov konkrétne. Dobrala som lieky, už nie som ako dôchodca konečne. Boli sme sa člnkovať, z toho fotky nie sú, pretože som sa bála ohroziť zdravotný stav niektorého z fotoaparátov. Ale bolo super, úžasne to prečistí hlavu, chystám sa opäť. Mám nové držiaky na odkazy, aby som menej zabúdala a motýlika na monitore. Žltého. Ja neviem, asi som mala vtedy nejaký skrat. Žltého… Môj stôl už nie je aktuálny, ale ako vravím.. nemám foťák. Na súťaž Euro mojimi očami, sa prihlásilo 160 ľudí… hm, normálka. A na karte už sú výsledky.. eh, posúďte sami , ja sa názoru zdržím. 27.6. sme mali posledné predstavenie tejto sezóny a to Hamlet private , kebyže viem ako, tak určite napíšem recku, ale neviem. Ďalšia úžasná vec bol divadelný konkurz, nie, ja nehrám, iba sa dívam. A je to vtipné väčšinou. Teším sa na novú krv. Smutné je, že idú divadelné prázdniny a ja sa už teraz teším na august. Ešteže je tu júl a ja mám kopu roboty. Aa tamtatataaa… workshop v Banskej Štiavnici. Tam keď sa dostanem… tak sa opijem :D Sľubujem. Pre tých, ktorý nevedia, mňa je opiť nemožné. Treba na to minúť majetok, alebo ak ste vlastníkom liehovaru, môžte ma dať do telky a spraviť si reklamu… nejaký rekord alebo tak něco. Otváram novú rubriku o génioch, novodobých aj tých minulých. Pod nátlakom som bola donútená spraviť si účet na www.fler.sk tak si klinkite, môžte nechať koment... Ešte chcem vyjadriť radosť nad výborným výsledkom ankety na našej stránke. 12 zo 14 návštevníkov si myslí, že si treba umývať zuby. Čo samozrejme znamená, že musím ešte presvedčiť tých zvyšných 2. To, že sa niekomu nechce umývať zuby je mi jasné, každému podľa gusta, ale…Alebo to možno niekto stlačil z recesie, to už je jedno, hlavné je, že väčšina z vás má zuby.
Anketu mením, zatiaľ sem nechcem dávať obligátnu anketu „koho máte radšej?“, takže nová anketa sa vám hádam bude trocha páčiť.



áno, žijem

Umieram. Definitívne a pomaly. Nič tu písať nebudem.. Vy ste ma zabili! Svine :D

Som chorá, unavená, ešte aj riňavá... A spečená . A pripečená tiež. Kedy už konečne vybuchne Slnko? Práve prešiel bus nejaké deculo tu na ceste.. Všetci na to čumia z balkónov, moja pseudorodina tiež... kam ten svet speje..
Ľudia odomňa čakajú niečo, čo vôbec nechcem a to čo chcem, je podľa nich nesprávne. Konečne som si bola vybrať lieky na železo, po mesiaci... A zlomil sa mi zub! Pamätná udalosť.. nezabudnite. Nastalo obdobie umierania krtkov, je to na nič... Mäta mi zoschla, dúfam, že ešte vyrastie.. z lásky. 9. júna začínajú kluzúrne práce, ale toho sa už nedožijem. Dúfam. Princíp doriešil svoje rodinné problémy a konečne sa ku mne vrátil. Jupí. Inak je môj kariéristický spôsob života nanič.
Boli sme vo Francii a na Cassofestee:D Aspoň ten za to stál.
Hm, to je asi všetko, pekný deň detí prajem!

Pred pár dňami sme sa vrátili z Blavy – odtálto .

Ja len, že SlavCon bol super, milujem tých čudákov, ktorí tam pravidelne chodia. Chcela by som poďakovať Elendilke, že ma veľmi mrzí...ja len, že..ďakujem za spolocnosť, za všetko a že som tam netrčala sama. Je mi ľúto, že sme sa potom už nenašli a že som tak zdrhla a nepovedala ani ahoj, alebo niečo.

Počítadlo nemením. Je nespoľahlivé a klame, prispôsobilo sa dnešnému svetu. Úchvatné. Pribudol článok o narcizme a o aktoch a nejaké fotky zo školy. Bláboly a pokračovanie seriálu o mange. Informácie, dúfam, nevídu naprázdno ále venujem sa menej dôležitým veciam ako je táto megadokonalá stránka. Určite sa zastavte aj nabudúce, pokúsim sa dorobiť konečne všetko, ale aj keď nie, tak čo tu bude nabudúce je skutočne niečo nevídané. Je to niečo čo nemá absolútne žiadny iný web. Ešte neviem čo, ale veď… Proste príďte.

PS: A akty sú najúžasnejšie fotografie v galaxii – pardon, nemáte začo.


Tak, dúfam, že sa tak skoro neuvidíme. Česť práci.

Zdar fandovia moji.

V prvom rade chcem vyjadrit radosť nad tým, že sa to počítadlo zbláznilo a ukazuje viac ako je pravda. Takže sa teším z vysokej návštevnosti.

Ciao, Nika.

Tak niekto Nike odpíšte, bude rada.

Ja niekoho poverím určite, heh. Aj do ankety ste naklikali, jéj, dám vám ďalšiu, telátka.Dnešnú aktuálku som spravila tak tematicky o sebe – ale nemyslite si, že tak budú aktuálky vždy, ja sa mám len rada. Kým tu nepridám wallpapery so svojim xichtom, je to ešte v norme. Môj narcizmus naberá rýchly spád. Napríklad dnes sa Kristína zdesila, keď sa jej zdalo, že mám svoju fotku na tapete telefónu, ale nie, nemám. Zatiaľ.

Imho, je tam mangoid, čo mi vnuklo myšlienku nahádzať sem moje články o anime a mange, ktoré píšem do školského časopisu, tak sa mrknite . Ďalej by snáď malo byť nejaké nové videjko a v blízkom čase fotky zo školy, tak kto chce vidiet retardov, má možnosť . WTF sledovať priebežne- nechce sa mi. Dejiny, ktoré zaujímajú len mojich profákov zamrzli, pertože všetky knižnice majú akútny deficit zväzkov Dejín umenia 1 a 2, ktoré k tomu potrebujem. Priznávam, že ma to neskonale teší.

Musím povedať že materiálu do aktuálok mám teraz skutočne dosť a zďaleka som ešte „nevystrieľala všetky náboje“. Tak komentujte a diskutujte, nech mám na koho hundrať, kým sa dá.

Keď ja som taký narcis… ale aký zvláštny a krásny!

P.S.: ešte k tomu mailu... Som rada, že okrem úsmevných mailov typu „CAF NAKRESLI MY GRAFITY“ alebo „Ahoj, pošli mi nejaké diely Futuramy na mail“ sa vyskytli aj celkom kreatívne a dokonca napísal aj človek, ktorý tvrdí, že ma pozná. LOL, nebezpečná robota, veru.


 Vítam vás na prvej a jedinej stránke o mne na Slovensku.

 

To, že som jediná neznamená, že môžem mať stránku hocijako a aj tak budem najlepšia.

 O.k. Inak je to strašná otrava, vôbec sa mi do toho nechce a týmto pozdravujem profesora Smutného /zdravim/. Ak by toto tu náhodou niekto čítal, tak stránka bude /ak pánboh dá/ do pár týždňov presmerovaná a kompletne prepracovaná, táto napodobenina má slúžiť iba na uskladňovanie obsahu na ozajstnú stránku.

 Keďže nenávidím weby, ktoré sa spustia a potom sa dorábajú, potrebujem dorobiť už asi len 90% obsahu. Tak vám treba.

 Váš názor ma skutočne nezaujíma, ale keď chcete, môžte naklikať do ankety, alebo poslať odkaz.

Rada by som takisto poďakovala všetkým ľudom, ktorí mi pomohli a neotravovali.

 

Užite si to tu a vráťte sa zas.

PS: pozdravujem jedného nemenovaného chlapca, ktorý má rád fretky a odkazujem mu, že ako som sľúbila, tak náš rozhovor spred dvoch dní som tu spomenula, ale nakoniec som stránku nerobila cez websnadno.

PS2: Niektoré stránky sa vám budú zobrazovať blbo. Chyba nie je vo vašom počítači.

 
WTF 08