alasea

WTF

Sú magor či neni sú?

 Sú, sú... 
 Po dvoch týždnoch ma to prestalo baviť. Zase.
 Tristokrát dažďom prepraté prádlo na balkóne, aviváž už dávno vsiakla medzi susedove tuje a potichučky rozožiera ich vetchú koreňovú sústavu. Aspoň sa ten náš balkón bude cítiť rovnocenne. 

Synček: Ocko ocko a prečo sa nám nezelenajú tujky?
Sused: No vieš synku, sused zasa pral.
Synček: A to nám robí naschvál?
Sused: Nie. On sa už taký narodil.

 

Neznášam živú panorámu. Všetky tie mínusové teploty, tie zasnežené končiare a srieňom namrznuté, tridsať metrov vysoké, ihličnany. Ešteže som optimista. Nechutne šťastný člověk… veď si to ani nezaslúžim!

Krásne hory, bielučký sneh, akvaparkou jak na Islande a ešte aj stabilný príjem barzo dobrých krowiek a rifľových búnd z Nového Targu!  
Nikto tu nepomyslí na mňa, čo tu po kolená v bahne, vlastnou hruďou odrážam papriky a melóny. Žiadny list, teplé slovo, kvietok či iná logistická podpora. (Drah
á Aďa, v mene celého, bieleho, zasneženého, dýchateľného Slovenska, ti vrúcne ďakujeme za… za čo? Nič nerobím. … a národnú obranu a zo srdca ti posielame dve kilá slaných korbáčikov,  tri kilá krowiek a dvojo nových gumákov). Absolútne nič.  Nič. Očakávam nič a při tom mám výčitky zo samej seba.

Nevadí.
Deň čo deň budem radostne vystávať.
Deň čo deň budem s úsmevom kukať na šedých ľudí.
Deň čo deň budem vylievať vodu z topánok a na kánojke pádlovať do hypermarketu. Celkom zábava, len od usmievania bolia ústa a mušky vletia do zubov. A všetci naokolo si myslia, že sa smejem z nich a tak sa cítia nepríjemne, kontrolujú si účesy a tváre.

Vydržím! Viem, že tam niekde je! Určite áno. A keď nič iné, tak sa budem tešiť zo susedovie hnedých tují, z lístia, čo odlieta holubom spod krídel, alebo z toho, že napriek všetkému sa stále nájde niekto, kto ma má rád.

Žádné komentáře
 
WTF 08